À TERRE - Embrasser La Nuit
Nebezpečný sludge, doom, post metal s nádherně kanální francouzštinou. Zahulený zvuk a dusivé nálady, až se z toho svírá hrudník. À TERRE mě na první poslech dostali, uvidíme jak trvanlivé to bude.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
BORIS hrajú v svojej lige sami. Ťažko hľadať inú skupinu, ktorá by pozíciu mimo mainstreamového žánru dokázala pretaviť do tak silnej podpory fanúšikov, schopných investovať do najrozličnejších edícií toho istého diela. Pre tých, ktorí o kúpe aktuálneho albumu uvažujú, teda malá rekapitulácia: „Smile“ vyšiel na japonský trh začiatkom marca v edícii, líšiacej sa od severoamerického vydania nielen počtom a poradím skladieb, ale nezanedbateľne aj mixom a zvukom. O skoro dva mesiace oneskorená edícia pre USA – samozrejme v úplne odlišnom balení – existuje vo forme osemskladbového CD, limitovanej edície doplnenej o DVD, vinylu, ktorý má obsahovať o dve skladby viac a recenzentskej verzie, pre istotu o jednu kompozíciu ukrátenej.
Ťažko sa potom čudovať, že promosprávy zmieňujú, že „Smile“ vychádza „až“ dva roky po predošlej radovke „Pink“. Za tú dobu BORIS stihli vydať 14 nahrávok vrátane „Altar“, prelomovej spolupráce so SUNN O))). „Smile“ sa vracia oblúkom naspäť k „Pink“ – keby boli BORIS tie dva roky ticho, povedal by som, že v jeho zvuku priamo pokračuje. Orientáciu v tomto chaose uľahčuje fakt, že BORIS neustále koncertujú – a Európe sa (konečne) nevyhýbajú. Aj zo „Smile“ cítiť snahu o konzerváciu nesmiernej koncertnej energie, ktorú sú zo seba BORIS naživo schopní dostať. Úvodná pieseň „Flower Sun Rain“ je sotva predzvesťou búrky. Hosťujúci gitarista Michio Kurihara z GHOST, s ktorým BORIS natočil vynikajúci album „Rainbow“, prináša voľnejšie tempo a snovú náladu, ktorá túto coververziu roky starého hitu japonskej superskupiny PYG opantáva. Dvojka „BUZZ-IN“ sa – rovnako ako nasledujúca „Laser Beam“ a singlová(!) „Statement“ – už odrážajú od divokých čísel z „Pink“ a dovádzajú do zvukového extrému psychedelický rockandroll tak, ako si ho vymysleli v Japonsku. Oproti pre túto tvár BORIS zásadnej nahrávky „Heavy Rocks“ sú skladby na „Smile“ omnoho špinavšie a agresívnejšie, i keď vplyvy stoner metalu a štadiónového rocku, respektíve jeho tridsaťrokov starej podoby, sú neprepočuteľné (zeppelinovské sólo v „Laser Beam“ je dobrým príkladom). Treba však dodať, že BORIS svojou exaltovanou produkciou nemajú ďaleko k iritovaniu poslucháča a nedá sa s čistým svedomím tvrdiť, že svoju tvorbu udržujú na nemennej kvalitatívnej úrovni – zvlášť v momentoch, keď sa Atsuov nie úplne istý spev mieša do ostatných nástrojov, hrajúcich svoje prekrikujúce sa party s bezohľadnou intenzitou. Čo funguje naživo, nie je vždy stráviteľné doma.
Druhou tvárou BORIS sú skladby, odkazujúce na vlastnú drone-, noise- či ambientnú históriu. Po mostovej, spolovice vzdušnej a spolovice stonerrockovo ťažkej „My Neighbor Satan“ (opäť s Kuriharom, ktorý by mal s BORIS aj koncertovať a ktorého hra tak ostro kontrastuje s výškovým sonickým terorizmom krehkej Waty) nasleduje relatívne zvoľnenie – hlukové erupcie ustanú v „No Ones Grieve“, naväzujúcej na rovnomennú skladbu z predvlaňajších raritných nahrávok „The Thing Which Solomon Overlooked“ s číslovkami 2 a 3. Najexperimentálnejšia (ale aj najdlhšia) je však bezmenná, „altarovská“ kompozícia s neprekvapivým príspevkom Stephena O’Malleyho. Záverečná položka na playliste amerického „úsmevu“ je zvonivo tichou piesňou s výraznou rolou syntezátoru a klavíra (v hlučnejšom závere evokuje dokonca JESU) a potvrdzuje, akou dôležitou položkou v diskografii BORIS je už spomínaná doska „Rainbow“.
„Smile“ je opäť albumom, ktorý je zreteľne iný, než väčšina dnešnej angloamerickej produkcie, no v histórii BORIS si zaslúži menej prominentné miesto. Najviac si ho vychutnáte poriadne nahlas, predstavujúc si, že ste jednom z ťažko zabudnuteľných koncertov tohto divokého japonského tria. So štupľami v ušiach, samozrejme.
Japonský hlukový mišmaš na pomerne štandardnej úrovni.
7 / 10
Takeshi
- spev, gitara, basgitara
Wata
- spev, gitara, echo
Atsuo
- spev, bicie a perkusie
+
Michio Kurihara
- gitara
Stephen O'Malley
- gitara
1. Flower Sun Rain
2. BUZZ-IN
3. Laser Beam
4. Statement
5. My Neighbor Satan
6. KA RE HA TE TA SA KI -No Ones Grieve-
7.
8. You Put Up Your Umbrella
NO (2020)
Attention Please (2011)
Heavy Rocks (2011)
New Album (2011)
Boris with Merzbow - Klatter (2011)
Boris with Michio Kurihara - Cloud Chamber (2008)
Smile (2008)
Boris with Michio Kurihara - Rainbow (2006)
Altar (with SUNN O))) ) (2006)
Vein (2006)
The Thing Which Solomon Overlooked 3 (2006)
The Thing Which Solomon Overlooked 2 (2006)
Boris with Merzbow - Sun Baked Snow Cave (2005)
Pink (2005)
Sound Track From Film ''Mabuta No Ura'' (2005)
Dronevil (2005)
The Thing Which Solomon Overlooked (2004)
Boris At Last - Feedbacker (2003)
Akuma No Uta (2003)
Boris with Merzbow - Megatone (2002)
Heavy Rocks (2002)
Flood (2000)
Amplifier Worship (1998)
Absolutego (1996)
Vydáno: 2008
Vydavatel: Southern Lord Recordings
Produkce: BORIS
-bez slovního hodnocení-
Nebezpečný sludge, doom, post metal s nádherně kanální francouzštinou. Zahulený zvuk a dusivé nálady, až se z toho svírá hrudník. À TERRE mě na první poslech dostali, uvidíme jak trvanlivé to bude.
U retro hevíků je klíč jednoduchý: buď to kopne, nebo ne. U těchto Švédů je situace ihned jasná. Příjemně dobový zvuk, přesvědčivý projev, jednoduché háky a príma veteránská atmosféra. Výsledkem je žánrově trve kolekce, kterou člověk vděčně vdechne.
Ejhle, špičkový německý debut našťouchaný bravurním technickým DM. Má to dost valérů, skvělou balanci mezi melodikou a zrůdnou agresí, zábavný vokál a explozivní basu, která evokuje klasiky žánru. Němci působí dojmem, že se pro první ligu narodili!
Košatý technický death, agresivní náklepy střídá progresivní hravost a přestože se jedná o brutální formu death metalu, je to i dostatečně čitelné. Povedený zvuk dává vyniknout všem instrumentálním parádičkám. A tempo je většinou zabijácké. Palec nahoru.
Tento šťavnatý mix proto-black/deathu s thrashovým zurvalstvom, nasratosťou a rýchlosťou sa mi veru pozdáva. Švédom to krásne hrá, tento debut u slovutných Century Media sa veru podaril.
Nové album skotských MOGWAI opět těží ze soundtrackových zkušeností skupiny, ale současně je cítit snaha vrátit se k postrockovým kořenům a především po produkční stránce ostřejšímu soundu. Tady bude co naposlouchávat.
Postmetalový koktejl, ve kterém je namixováno hodně rozdílných vlivů, od DEFTONES přes náznaky TOOL až k post rocku či dravému i melodickému post hardcore. Trochu zvláštní koktejl, ale říz to rozhodně má.